Expresionizmus a fauvizmus 

     V 19. storočí sa ešte výraznejšie vplyvom priemyselnej revolúcie kultúrne ovzdušie v Európe zmenilo a v mnohých formách umenia sa prejavila reakcia na kultúrnu ortodoxiu. Idey uznávaných mysliteľov začali byť spochybňované a v umení sa začali používať radikálne formy. Vonkajší svet už nevystupoval ako jednoliata entit, ale bol rozkuskovaný a roztriešteným koláčom. Kultúrny svet začal chápať dôležitosť avantgardných umelcov, ktorí túto roztrieštenosť vyjadrovali. 

 

     Fauvizmus ( z fr. fauve - šelma ) považujeme za krátkodobé hnutie, ktoré v zniklo v Paríži v roku 1905. Práce fauvistou boli ovplyvnené ,, primitívnym štýlom " postimpresionistických maliarov ako Vincent van Gogh, Paul Gaugain a Paula Cézanne. Charakterizovali ho intenzívne farby, nanášané priamo  na plátno bez miešania. najvýznamnjším fauvistom bol Henry Matisse, ktorého experimtys farbami a podmanivá ososbnosť pritiahli do hnutia množstvo iných umelcov ( Derain, Dufy). Maľby fauvistov boli plné života a surovosti. Charakterizovali ich výrazné ťahy štetcom a sploštený priestor, ktorým vyjadrovali city. Pre mnohých umelcov bolo toto hnutie obdobím experimentovania napr. sám Matisse išiel neskôr inou cestou a jeho umenie malo výrazný vplyv na umenie 20. storočia. 

     

     Expresionistické hnutie sa zrodilo v Nemecku ako reakcia na nemecké akademické hnutie. Ovplyvnila ho surovosť a priestorová sploštenosť fauvistov, ako aj intenzita citov vyjadrených v dielach van Gogha a Muncha. Expresionizmus sa prejavil v dvoch skupinách: Die Brucke ( Most ) pod vedením ernsta-Ludwiga Kirchnera a Der Blaue Reiter ( Modrý jazdec ), ktorú viedol Vasilij Kandinskij. Expresionizmus  sa vyznačoval antinaturalistickými tendenciami, ktoré vyjadrovali emócie násilia a zúrivosti. Mnohých hnalo presvedčenia, že farba a tvar vyjadrujú duchovné významy , ktoré čoraz väčšmi viedli k nereprezentatívnemu, abstraktnému maľovaniu.  

 

Henri Matisse - Interiéry s Odalisque  

      4  

         

 

Ernst-Ludwig Kirschner - Akrobatky  

 

Ernst-Ludwig Kirschner - Na kraji lesa