Kedže Vincent van Gogh ma ako umelec a aj ako človek zaujal, vybrala som si práve jeho. Jeho pre rozporuplný život zmietaný stále v depresiách a eufóriách, jeho pre hľadanie zmyslu našej existenie, jeho pretože riskoval pre svoju prácu život a prišiel pri tom o polovicu rozumu, jeho pre vášnivú oddanosť a detskú naivitu, ktoré mu pomáhali prežiť a zároveň ho rozožierali. Snažil sa stále bojovať proti útrapám, ktoré mu život hádzal pod nohy, až bohužial nakoniec tento tlak neustál. No zanechal tu za sebou veľkolepé dielo. Odkaz, ktorý ešte mnoho generácií po nás bude vnímať silno a intenzívne. A to si myslím by malo byť posolstvom každého z nás, ísť svojou individuálnou cestou, nehľadiac na to či okolie schvaľuje alebo chápe naše konanie, robiť to čo cítime. Svoje myšlienky zachytiť akokoľvek sa nám zdajú v tomto momente hlúpe alebo nepodstatné, možno nemožné. Sám van Gogh určite nemyslel, že mu budú patriť stovky strán v mnohých knihách, ale cítil potrebu niečo za sebou zanechať. A to by malo byť cieľom každého z nás.
